Ovocné kríky, Strana 2

Figovník Letenyei Sárga Órias je maďarská odroda, ktorá je obzvlášť atraktívna svojimi pôsobivými plodmi a listami pozoruhodnej veľkosti. Jeho rozložitý rast mu dodáva majestátny vzhľad, vďaka čomu je skutočným klenotom záhrady.Plody značnej veľkosti patria medzi najväčšie exempláre fíg. Ponúka pravidelnú a bohatú produkciu. Prvá úroda kvitnúcich fíg je približne koncom júla. Druhá úroda na jeseň prináša o niečo menšie, ale početnejšie plody, od začiatku septembra do polovice septembra.Plod je krátky, na báze mierne sploštený, s krátkym krčkom a stopkou. Jeho šupka je žiarivo žltá, takmer taká lesklá ako citrón. Dužina plodov je biela, stredne hustá a po dozretí lahodne sladká. Ak sa plody nechajú na strome ešte niekoľko dní, zosladnú a naplnia sa sladkým sirupom.Figovník Letenyei Sarga Orias je preto výnimočná odroda figovníka, odporúčaná pre všetkých milovníkov fíg, s ďalšou výhodou, že je menej cielená vtákmi a osami ako červené alebo fialové odrody.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figa zlatá medová (Ficus carica Golden honey)  má stredne veľké, sploštené plody hruškovitého tvaru. Šupka jeho plodov je veľmi krásna žltá a dužina je medovo sladká. Zvyčajne dozrieva v dvoch vlnách od júla do októbra. Je výborný na čerstvú spotrebu, ako aj na džem, víno a sušenie. Dobrá zimná odolnosť.Figa môže dorásť do výšky 3-4 m a má rozložitú, voľnú korunu. Jeho listy sú veľké, vavrínové, päťlaločné. Jej kvet je zvláštny, tzv kalichové súkvetie, ktoré sa najviac podobá púčiku veľkosti vlašského orecha. Stáva sa dužinatým a dozrieva na 5-8 cm priemer, zelené, hnedasté, žlté alebo fialové, červenkasté, žltkasté plody zvnútra.Stredomorská rastlina, ktorá by mala byť vysadená na teplom, slnečnom mieste chránenom pred vetrom, pred múrmi orientovanými na juh. V zime pri silnom chlade (pod -15 stupňov Celzia) môžu jeho konáre zmrznúť, no na jar sa vždy obnovuje zo stonky.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Samosprašný Ficus carica Longue d'août je dvojrodý, takže plodí dvakrát do roka, prvýkrát v júli a druhýkrát od konca augusta do októbra. Vytváranie bohatej produkcie veľmi pretiahnutých plodov hruškovitého tvaru (asi 10 až 12 cm), s červenohnedou šupkou v dozretí a červenou dužinou. Veľmi šťavnaté a sladké figy chutia ako med. Môžete si ich čerstvé aj suché. Vynikajúco sa z nich robí džem.Mohutný ker vysoký 4 m pre rovnaké rozšírenie, figovník Longue d'août je nenáročný a akceptuje vhodný typ pôdy, od neutrálnej po vápencovú, kamenistú a dobre odvodnenú. Je veľmi odolný voči chorobám. Pre optimálne plodenie vyžaduje slnečné vystavenie. Pred obnovením vegetácie prerežte rastlinu, aby ste preriedili a ponechajte len najpevnejšie konáre.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Stolová odrôda s veľkým hustým až veľmi hustým hroznom. Bobuľa má veľké, oválneho až vřetenovitého tvaru, farby jasne žltoružovej, na slunci jasne ružovej, s harmonickou chutou. Dužina masitá, pevná. Doba zrenia je veľmi skorá až skorá, dozrieva približne v polovici srpna (v niektorých oblastiach až v polovici septembra). Voči húbovým chorobám je odrôda odolná.

Lieska Tonda Romana je veľkoplodá Talianska odroda,plody má veľké,vajcovité a kuželovité.Odporúča sa na pestovanie vo všetkých oblastiach Slovenska.Kvitne neskôr,je cudzoopelivá,vhodnými opelovačmi su Lombardská biela.Sama je tiež dobrým opeľovačom.Zrenie plodov koncom augusta začiatkom septembra.Dorastá do max.3metrovej výšky.

Kríženec jarabiny a oskoruše - chutná a krásna zároveň.

Ficus carica Dalmatie -voči mrazom vysoko odolná odroda. Dvakrát ročne plodí veľké chutné plody ktoré sú odolné voči zvýšenej pôdnej a vzdušnej vlhkosti, keď ani v daždivom období nepraskajú a nehnijú.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Veľmi odolná, nenáročná a produktívna odroda pôvodom z Ameriky. Jediná figa o ktorej sa dá povedať, že sa jej darí dobre aj na chladnom a tienistom stanovisku. Vhodná na čerstvý konzum aj na výrobu džemu a sušenie.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Táto anglická odroda patrí medzi novšie, progresívne odrody na trhu, ktorej hlavnými prednosťami sú veľkosť plodov, jednoduchý zber, veľmi vysoká úrodnosť a plná rezistenzia voči americkej múčnatke

Figovník ´BROWN TURKEY´ je odroda patriaca k jednej z najotužilejších, ktorá je hojne plodiaca aj v našich podmienkach. Už názov nám hovorí, že pôjde o figu s tmavými plodmi, ktoré majú červenohnedú až fialovo čiernu farbu. Sú sladké a pri dostatočnom obsahu živín v pôde pomerne veľké. Plody sú zrelé vtedy, ak idú ľahko odtrhnúť zo stromu, nevylučujú mlieko (= latex – je prítomný v celej rastline a môže spôsobiť podráždenie očí alebo pier).Listy sú nápadne laločnaté, veľké, zaujímavo tuhé.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné nájsť mu slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Mladšie rastliny dokážu odolávať teplotám do – 15° C, viacročné do -20 ° C a pri zakrytí konárov textíliou, fóliou či polystyrénom v období najhorších mrazov môžete jeho odolnosť prehĺbiť a dokonca zachovať vrcholové púčiky živé. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti vyženie na jar nové výhony, na ktorých stihne ten istý rok plodiť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Mrazuvzdorná, samoopelivá odroda, ktorá bola vyšľachtená v švajčiarskych Alpách, v nadmorskej výške 530 mnm. Odroda patrí medzi jednu z najviac mrazuvzdorných odrôd vhodných do našich podmienok. Na záhrade dorastá do veľkosti 3-5 metrov, v kvetináči menej. Plody má žltohnedé, ktoré sa na rastline objavujú už druhý rok od výsadby.Staršie rastliny sú mrazuvzdorné (vydržia až -20 ° C), mladšie sa musia na zimu chrániť (vydržia do -15 ° C). Plody sú veľké, nápadne pretiahnuto hruškovitého tvaru. Dužina je sladká, v plnej zrelosti vínovo červená. Odroda bohato a pravidelný plodí, plody nasadzuje pravidelne v pazuchách takmer každého listu.Ročný prírastok je 40-60 (80) cm. Najlepšie rastie v zásaditých, hlinito-ílovitých humóznych pôdach. Odroda sa môže pestovať dvoma spôsobmi, a síce vysadená vo voľnej pôde, v záhone, alebo ako prenosnú rastlinu v nádobe. Oba spôsoby majú svoje pre i proti, skôr záleží na tom, čo vám viac vyhovuje.Figovník prospieva na slnečnom, chránenom stanovišti, vo výživnej, priepustnej pôde. Volí sa chránené plne oslnené miesto, pri stene domu, plotu, pod rastlinou je prospešné vytvorenie drenážnej vrstvy, je ak zem príliš vlhká. Na zimu je potrebné prikryť nadzemná časť, pre prípad väčších mrazov.Ak je rastlina riadne zakorenená po (3-4 rokoch), môže sa v prípade silnejších mrazov stať, že nadzemná časť zmrzne, ale figovník znovu vyrazí od koreňov. Ak je figovník pestovaný v nádobe, je potrebné myslieť na to, že s vekom bude ker silnieť a zväčšovať sa, s čím bude potrebné aj čím ďalej tým väčšia nádoba.Figovník v nádobe sa umiestni na jar na slnečné miesto v záhrade a zalieva sa (rastlina však nesmie stáť trvalo vo vode) a prihnojuje sa hnojivami na dreviny a drobné ovocie. Na jeseň sa figovník prenesie do vnútorných priestorov (môže byť aj tmavý) so zimnou teplotou od-5 ° C do 5 ° C. Z konárov prirodzene opadajú listy, na jeseň dozrievajúce, oneskorené plody ešte môžu v interiéri dôjsť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.