Mrazuvzdorná, samoopelivá odroda, ktorá bola vyšľachtená v švajčiarskych Alpách, v nadmorskej výške 530 mnm. Odroda patrí medzi jednu z najviac mrazuvzdorných odrôd vhodných do našich podmienok. Na záhrade dorastá do veľkosti 3-5 metrov, v kvetináči menej. Plody má žltohnedé, ktoré sa na rastline objavujú už druhý rok od výsadby.
Staršie rastliny sú mrazuvzdorné (vydržia až -20 ° C), mladšie sa musia na zimu chrániť (vydržia do -15 ° C). Plody sú veľké, nápadne pretiahnuto hruškovitého tvaru. Dužina je sladká, v plnej zrelosti vínovo červená. Odroda bohato a pravidelný plodí, plody nasadzuje pravidelne v pazuchách takmer každého listu.
Ročný prírastok je 40-60 (80) cm. Najlepšie rastie v zásaditých, hlinito-ílovitých humóznych pôdach. Odroda sa môže pestovať dvoma spôsobmi, a síce vysadená vo voľnej pôde, v záhone, alebo ako prenosnú rastlinu v nádobe. Oba spôsoby majú svoje pre i proti, skôr záleží na tom, čo vám viac vyhovuje.
Figovník prospieva na slnečnom, chránenom stanovišti, vo výživnej, priepustnej pôde. Volí sa chránené plne oslnené miesto, pri stene domu, plotu, pod rastlinou je prospešné vytvorenie drenážnej vrstvy, je ak zem príliš vlhká. Na zimu je potrebné prikryť nadzemná časť, pre prípad väčších mrazov.
Ak je rastlina riadne zakorenená po (3-4 rokoch), môže sa v prípade silnejších mrazov stať, že nadzemná časť zmrzne, ale figovník znovu vyrazí od koreňov. Ak je figovník pestovaný v nádobe, je potrebné myslieť na to, že s vekom bude ker silnieť a zväčšovať sa, s čím bude potrebné aj čím ďalej tým väčšia nádoba.
Figovník v nádobe sa umiestni na jar na slnečné miesto v záhrade a zalieva sa (rastlina však nesmie stáť trvalo vo vode) a prihnojuje sa hnojivami na dreviny a drobné ovocie. Na jeseň sa figovník prenesie do vnútorných priestorov (môže byť aj tmavý) so zimnou teplotou od-5 ° C do 5 ° C. Z konárov prirodzene opadajú listy, na jeseň dozrievajúce, oneskorené plody ešte môžu v interiéri dôjsť.
