Ovocné kríky, Strana 10

Čučoriedka kanadská (Vaccinium corymbosum) Duke táto odroda sa stala štandardom pre jej spoľahlivosť. Pestovatelia s ňou porovnávajú ostatné odrody čučoriedok. Vhodná pre výsadbu na plantážach aj pre záhradkárov. Uprednostňuje suchšie pôdne podmienky, v príliš vlhkej pôde trpí chorobami koreňov.Vzrast: vzpriamený, ker je silno rastúci, dorastá do výšky 160-200cm

Odroda pochádza s Fínska. Odolnosť voči americkej múčnatke je veľmi vysoká. Plody jasne červenej farby, šťavnaté. Jedna z najnovších odrôd. Vyniká vysokými úrodami stredne veľkých plodov veľmi dobrej chuti a rezistenciou proti americkej múčnatke egreša. Odroda je veľmi plodné, samoopelivá. . Obsahujú vitamín A, B, C, E omega 3 a omega 6 mastné kyseliny.

Figovník ´BROWN TURKEY´ je odroda patriaca k jednej z najotužilejších, ktorá je hojne plodiaca aj v našich podmienkach. Už názov nám hovorí, že pôjde o figu s tmavými plodmi, ktoré majú červenohnedú až fialovo čiernu farbu. Sú sladké a pri dostatočnom obsahu živín v pôde pomerne veľké. Plody sú zrelé vtedy, ak idú ľahko odtrhnúť zo stromu, nevylučujú mlieko (= latex – je prítomný v celej rastline a môže spôsobiť podráždenie očí alebo pier).Listy sú nápadne laločnaté, veľké, zaujímavo tuhé.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné nájsť mu slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Mladšie rastliny dokážu odolávať teplotám do – 15° C, viacročné do -20 ° C a pri zakrytí konárov textíliou, fóliou či polystyrénom v období najhorších mrazov môžete jeho odolnosť prehĺbiť a dokonca zachovať vrcholové púčiky živé. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti vyženie na jar nové výhony, na ktorých stihne ten istý rok plodiť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Mrazuvzdorná, samoopelivá odroda, ktorá bola vyšľachtená v švajčiarskych Alpách, v nadmorskej výške 530 mnm. Odroda patrí medzi jednu z najviac mrazuvzdorných odrôd vhodných do našich podmienok. Na záhrade dorastá do veľkosti 3-5 metrov, v kvetináči menej. Plody má žltohnedé, ktoré sa na rastline objavujú už druhý rok od výsadby.Staršie rastliny sú mrazuvzdorné (vydržia až -20 ° C), mladšie sa musia na zimu chrániť (vydržia do -15 ° C). Plody sú veľké, nápadne pretiahnuto hruškovitého tvaru. Dužina je sladká, v plnej zrelosti vínovo červená. Odroda bohato a pravidelný plodí, plody nasadzuje pravidelne v pazuchách takmer každého listu.Ročný prírastok je 40-60 (80) cm. Najlepšie rastie v zásaditých, hlinito-ílovitých humóznych pôdach. Odroda sa môže pestovať dvoma spôsobmi, a síce vysadená vo voľnej pôde, v záhone, alebo ako prenosnú rastlinu v nádobe. Oba spôsoby majú svoje pre i proti, skôr záleží na tom, čo vám viac vyhovuje.Figovník prospieva na slnečnom, chránenom stanovišti, vo výživnej, priepustnej pôde. Volí sa chránené plne oslnené miesto, pri stene domu, plotu, pod rastlinou je prospešné vytvorenie drenážnej vrstvy, je ak zem príliš vlhká. Na zimu je potrebné prikryť nadzemná časť, pre prípad väčších mrazov.Ak je rastlina riadne zakorenená po (3-4 rokoch), môže sa v prípade silnejších mrazov stať, že nadzemná časť zmrzne, ale figovník znovu vyrazí od koreňov. Ak je figovník pestovaný v nádobe, je potrebné myslieť na to, že s vekom bude ker silnieť a zväčšovať sa, s čím bude potrebné aj čím ďalej tým väčšia nádoba.Figovník v nádobe sa umiestni na jar na slnečné miesto v záhrade a zalieva sa (rastlina však nesmie stáť trvalo vo vode) a prihnojuje sa hnojivami na dreviny a drobné ovocie. Na jeseň sa figovník prenesie do vnútorných priestorov (môže byť aj tmavý) so zimnou teplotou od-5 ° C do 5 ° C. Z konárov prirodzene opadajú listy, na jeseň dozrievajúce, oneskorené plody ešte môžu v interiéri dôjsť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.