Menej známe ovocie, Strana 9

Ficus carica 'Domenico Tauro', odrodu fíg, vyvinul taliansky záhradník Domenico Tauro v 19. storočí, je dnes jednou z celosvetovo najviac cenených odrôd fíg. Táto figa, známa pre svoje veľké plody v prvej úrode, môže presiahnuť 100 gramov , ale je to 2 za štandard medzi odrodami. Prvý zber sa podáva v júli až auguste, potom nasleduje druhý zber v septembri až októbri, ktorý pozostáva z menších plodov s hmotnosťou 70 – 80 gramov, sladších a aromatických ako letné. Odoláva až -20°C bez výrazných strát. Odolnosť sa zvyšuje, keď rastlina dozrieva, koreňový systém sa vyvíja a koná sú hrubšie . Odporúča sa chrániť prikrytím rastlín v prvých rokoch mikroporéznou fóliou (nemrznúca fólia, fólia typu Agril a pod.). Prípady mrazov na figovníkoch znižujú poškodenie nadzemných častí - koreň však zostáva živá a rastlina na jar opäť rastie.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník ´BROWN TURKEY´ je odroda patriaca k jednej z najotužilejších, ktorá je hojne plodiaca aj v našich podmienkach. Už názov nám hovorí, že pôjde o figu s tmavými plodmi, ktoré majú červenohnedú až fialovo čiernu farbu.

Figovník Troiano je prastará odrôda pochádzajúca z neapolskej oblasti, kde bola do minulého storočia veľmi rozšírená, dnes už menej. Hovorí sa, že to bola jedna z prvých odrôd fíg, ktoré boli dovezené do Talianska niekoľko storočí pred naším letopočtom.. Plody fíg Troiano sú stredne veľké (priemerná hmotnosť 65/90 gramov) .Stromčeky je možné v teplejších oblastiach vysadiť do volnej pôdy, miesto by ale malo byť dobre chránené. Overená mrazuvzdornosť v krajine je -17°C, snesie ale aj ešte nižšiu teplotu. Vďaka stále teplejším zimám je možné u nás fígovníky pestovať ale aj v ďalších oblastiach. V mrazivejších zimách odmŕza, na jar ale znovu obráža. Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník ´Dottato´ patrí medzi najstaršie odrody. Odroda pochádza z Dalmácie. Stredne veľké plody žlto zelenej farby s hnedým sfarbením dozrievajú počas celého leta až do neskorej jesene. Dužina je sladkej chuti, tmavoružovej farby. Dorastá do výšky 2-4 m a šírky 2 m. Táto odroda figovníka je mrazuvzdorná do -15 stupňov, preto ho môžeme pestovať vonku, v záhone aj v črepníku.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník ´BROGIOTTO NERO´ tvar plodu je veľký, cibuľovitý. Dorastá do výšky 2-3 m. Plody dozrievajú na konci augusta až začiatkom septembra. Farba plodu je červenohnedá až fialovo čierna. Dužina je veľmi sladká, tmavá. Mrazuvzdorná odroda do – 16 °C.

Ficus carica 'Turca'  - jedna z najrozšírenejších odrôd v Stredomorí. Plody má veľké, svetlé až tmavo fialové farby. Dužina je červenkastá, až červená, sladké, vynikajúcej chuti. Dozrieva v priebehu septembra až októbra. Rastlina tvorí opadavý ker alebo strom, rast je skôr energický, dosahuje do výšky 5m.Figovník môžeme pestovať vo voľnej pôde, alebo v dostatočne veľkej pestovateľskej nádobe. Pri pestovaní v kvetináči však nedosiahneme tak veľkú úrodu, ako pri pestovaní vo voľnej pôde.Ideálnym stanoviskom sú chránené miesta, napríklad na južnej strane domu. Figovník sa bez problémov vyrovná aj so slnečným úpalom. Figy vo všeobecnosti zvládajú pokles teplôt do -15 -17°C . Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník -Ficus carica ´Melanzana´ pochádza z Talianska. Táto samoopelivá odroda vyniká mimoriadne dekoratívnymi listami tmavozelenej farby s krémovo zeleným žilovaním. Plodí stredne veľké fialové plody hruškovitého tvaru. Dužina je lahodnej sladkej chuti. Dorastá do výšky a šírky 2 m.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné figovníku nájsť slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník Troiano je prastará odrôda pochádzajúca z neapolskej oblasti, kde bola do minulého storočia veľmi rozšírená, dnes už menej. Hovorí sa, že to bola jedna z prvých odrôd fíg, ktoré boli dovezené do Talianska niekoľko storočí pred naším letopočtom.. Plody fíg Troiano sú stredne veľké (priemerná hmotnosť 65/90 gramov) .Stromčeky je možné v teplejších oblastiach vysadiť do volnej pôdy, miesto by ale malo byť dobre chránené. Overená mrazuvzdornosť v krajine je -17°C, snesie ale aj ešte nižšiu teplotu. Vďaka stále teplejším zimám je možné u nás fígovníky pestovať ale aj v ďalších oblastiach. V mrazivejších zimách odmŕza, na jar ale znovu obráža. Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník Letenyei Sárga Órias je maďarská odroda, ktorá je obzvlášť atraktívna svojimi pôsobivými plodmi a listami pozoruhodnej veľkosti. Jeho rozložitý rast mu dodáva majestátny vzhľad, vďaka čomu je skutočným klenotom záhrady.Plody značnej veľkosti patria medzi najväčšie exempláre fíg. Ponúka pravidelnú a bohatú produkciu. Prvá úroda kvitnúcich fíg je približne koncom júla. Druhá úroda na jeseň prináša o niečo menšie, ale početnejšie plody, od začiatku septembra do polovice septembra.Plod je krátky, na báze mierne sploštený, s krátkym krčkom a stopkou. Jeho šupka je žiarivo žltá, takmer taká lesklá ako citrón. Dužina plodov je biela, stredne hustá a po dozretí lahodne sladká. Ak sa plody nechajú na strome ešte niekoľko dní, zosladnú a naplnia sa sladkým sirupom.Figovník Letenyei Sarga Orias je preto výnimočná odroda figovníka, odporúčaná pre všetkých milovníkov fíg, s ďalšou výhodou, že je menej cielená vtákmi a osami ako červené alebo fialové odrody.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník Violette de Sollies, tiež známy ako „Ficus carica Violette de Sollies“, je výrazný a vysoko uznávaný kultivar figy. Tento figovník je obľúbený pre svoje výnimočné ovocie, ktoré mu vynieslo čestné miesto medzi nadšencami fíg a záhradkármi. Figovník Violette de Sollies zvyšuje stredne veľké až veľké figy hruškovitého tvaru s nápadnou purpurovou čiernou šupkou a bohatou, sladkou a intenzívne ochutenou ružovou dužinou s príchuťou bobúľ. Rýchlo rastúci, vysoko produkttívny, opadavý ker alebo strom, dorastajúci do výšky až 5m.Plodí v dvoch fázach od júna až do októbra. Mrazuvzdornosť do -17 °C.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figa botanická záhrada (Ficus carica Botanic Garden)  má stredne veľké, sploštené plody hruškovitého tvaru. Rozmanitosť Univerzitnej botanickej záhrady v Pécsi. Šupka jeho plodov je žltozelenej farby a dužina je medovo sladká. Zvyčajne dozrieva v dvoch vlnách od júla do októbra. Je výborný na čerstvú spotrebu, ako aj na džem, víno a sušenie. Dobrá zimná odolnosť.Figa môže dorásť do výšky 3-4 m a má rozložitú, voľnú korunu. Jeho listy sú veľké, vavrínové, päťlaločné. Jej kvet je zvláštny, tzv kalichové súkvetie, ktoré sa najviac podobá púčiku veľkosti vlašského orecha. Stáva sa dužinatým a dozrieva na 5-8 cm priemer, zelené, hnedasté, žlté alebo fialové, červenkasté, žltkasté plody zvnútra.Stredomorská rastlina, ktorá by mala byť vysadená na teplom, slnečnom mieste chránenom pred vetrom, pred múrmi orientovanými na juh. V zime pri silnom chlade (pod -15 stupňov Celzia) môžu jeho konáre zmrznúť, no na jar sa vždy obnovuje zo stonky.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.