Trvalky, Strana 13
Najpredávanejšie
Antennaria dioica 'Rubra', plešivec dvojdomý, je pomerne nenáročná alpinka, ktorá vytvára koberce striebristých listov.
Hypericum polyphyllum "Grandiflorum" Popis krčnica "Grandiflorum" Popis Nízka, trsnatá vždyzelená trvalka (V 20-30 cm, Š do 30 cm). Stonky väčšinou vzpriamené, husto rozvetvené. Listy kopijovité, svetlošedozelené. Kvety jednoduché (2 cm), hviezdicovité, s početnými prašníkmi, zlatožlté. Doba kvitnutia: jún-júl. Vhodná pôdopokryvná trvalka na veľmi slnečné stanovištia, bežne znáša prechodné sucho.
Vysoká margaréta s množstvom elegantných červených kvetov so žltým stredom.Táto trvalka obľubuje slnečné stanovište s mierne vlhkými, dobre výživnými pôdami. Dosahuje výšku 75-90 cm. Ideálna je do skupinových výsadieb spolu s inými záhonovými trvalkami. Z trsov sýto zelených, vykrajovaných listov vyrastajú od júna do septembra dlhé, rovné stonky s veľkými, tmavo červenými kvetmi so žltým terčom uprostred. Kvety sú vhodné k rezu a vo váze vydržia dlho svieže.
Rodgersia Henrici má výrazné textúrované listy, ktoré na jeseň nadobúdajú krásne červené a bronzové tóny. Kvety sú nadýchané ruže ružové, ktoré sú držané vysoko nad listami a potom nasledujú zaujímavé hlavy semien. Vďaka listom je vynikajúci ako exemplár rastliny. Doprajte im dostatok miesta, pretože po usadení nadobudnú obrovskú veľkosť.
Bergénia srdcovitolistá ´ROTBLUM´, ktorú nazývame aj slonie uši, kvitne skoro na jar. Má bohaté súkvetia drobných sýto ružových kvetov. Na jeseň sa listy sfarbujú do červena, bronzova a rôznych odtieňov hnedej a toto sfarbenie pretrváva až do jari. Vďaka tomu je bergénia veľmi dekoratívna trvalka.Na pestovanie je to nenáročná trvalka. Ideálnym stanovišťom je polotieň s mierne vlhkou pôdou. Obstojne ale rastie aj na iných stanovištiach, uplatnenie tak nájde takmer v každej záhrade.
Hosta ‚Frances Williams‘ (syn. Hosta sieboldiana ‚Aureomarginata) odroda so zeleno sivým listom, doplnená o žltozelený okraj. Kvety sú zvončekovité svetlo fialovej farby.Hosty majú svoj pôvod vo východnej Ázií a Japonsku, kde sa pestujú a šľachtia už celé stáročia. V USA sa taktiež tešia veľkej obľube. V dnešnej dobe sa počet odrôd vyšplhal okolo tisícok a je zložité ich rozoznať a vyznať sa v nich.Sú to nenáročné záhonové trvalky, vhodné do polotieňa. Niektoré kultivary tolerujú aj slnečné stanovište, väčšinou ide o sivolisté druhy. Pôdy by mali byť humózne s dostatkom vlahy, najmä ak rastliny majú viac slnka.
Brunnera je nádherná trvalka pôvodom z kaukazu a severovýchodného Turecka.Vyžaduje polotieň.Pomerne veľké listy zdobia po väcšine vegetácie a spríchodom mrazov sa strácajú.Na jar sa objavujú ako prvé kvety,ktoré sú väčšinou svetlo modrej farby. Na pôdu je nenáročná, no najlepšie sa jej darí v humóznych pôdach.
Perovskia Blue Spire je kultivar so vzpriameným rastom a striebristým listom.Výška v dospelosti 90-100cm a šírka 70-80cm.Obľubuje slnečné stanovisko,so suchšími kamenistými pôdami.Kvitne modrým kvetom od začiatku leta až do mrazov.
Nádherný, dlho kvitnúci väčší ker, alebo malý strom. Dorastá do výšky 2,5 metra až 4 metre. Jednotlivé odrody kvitnú veľmi dlho, až 60-90 dní, niektoré aj dlhšie. Vysádzame ju jednotlivo alebo skupinách, ako aj do živých plotov. Uprednostňuje najslnečnejšie miesto v záhrade. Listy sa jej na jeseň sfarbujú na purpurovo-červené. Po ich opadnutí sa ukážu konáriky a kmienok s veľmi dekoratívnou kôrou.
Dobre rastie vo všetkých záhradných pôdach, aj v suchších a s vyšším obsahom vápnika. Veľkosť jej vieme obmedziť každoročným zostrihom jednoročných výhonkov na niekoľko posledných očiek, najlepšie koncom marca. Odoláva chladu po teplotnú zónu USDA 7a, môžeme ju preto bez obáv pestovať v južnej časti Slovenska až po oblasti s priemernou najnižšou teplotou do mínus 17 stupňov Celzia.
Pochádza z juhu a z juhozápadu USA, ale už dávno sa rozšírila po celom svete, vďaka svojej odolnosti a nenáročnosti. Táto opuncia prežije bez akejkoľvek ochrany aj našu zimu a to aj vo vyšších nadmorských výškach, znesie až -28 ° C. Nevadí jej ani dlhý pobyt pod vysokou snehovou pokrývkou.
Mrazuodolné opuncie sa s jeseňou odvodnia, to spoznáme na prvý pohľad, všetky placky si ľahnú na zem a zvraštia sa. V takom stave im nevadia ani holomrazy. A s postupujúcim jarou a slnečným žiarením sa v priebehu apríla opäť nasiaknu vodou a placky sa trochu vzpriamia. Počas mája sa im narastú nové placky alebo kvety.
Kvety sa rozvinú počas leta, čím väčšia trs placiek, tým viac kvetov rastlina má. Ale z kvetov sa moc dlho neporadujeme, kvitnú maximálne 2 dni, potom kvet vädne. Táto opuncia má unikátny spôsob samoopeľovania, stovky tyčiniek plné peľu sa pri dotyku alebo závane vetra rýchlo zklopia smerom k okvetných lístkov a dôjde k opeleniu.