Ovocné kríky, Strana 5
Najpredávanejšie

Psidium cattleyanum var.lucidum – jahodový strom, má väčšie plody oproti červenej bežnejšej pestovanej forme. Pochádza zo strednej a južnej Ameriky. Veľmi nenáročný ovocný strom, ktorý môžeme v kvetináči tvarovať, zastrihovať a udržať vo veľkosti do 100 cm.Výhodou je že znáša aj nízke teploty, krátkodobo až - 5 °C.

Corylus maxima 'Purpurea' - vyšší ker alebo viackmenný menší strom. V dospelosti dosahuje výšku 4 - 5 m. Habitus je rôzne guľatý. Listy sú široké, vajcovité, s vrúbkovaným okrajom. Na jar sa objavujú v sýto purpurovo-červenej farbe, ktorá sa počas sezóny mení na fialovo-zelenú až zelenú.Liesku nie je určite treba veľmi predstavovať. Väčšina z nás pozná hlavne jej oriešky, ktoré sú pre náš organizmus prirodzenou potravinou, pretože lieska je našou domácou drevinou. Kvetenstvo sa skladá zo samčích, hnedočervených tyčiniek. Samičie kvety sú pomerne nenápadné. Plody sú orechy v hnedočervených škrupinách. Dosahujú priemer približne 2 cm. Na spoľahlivé vyfarbenie listov ju umiestnite na plné slnko Odroda je plne mrazuvzdorná.

Hippophae rhamnoides Hergo , pôvodom z Európy a Ázie, odoláva teplotám až -21 °C. V dospelosti meria 3 metre, má tiež šírku 3 metre. Jeho tŕnité drevo je kombinované s dlhými, úzkymi, modrozelenými listami , ktoré na jeseň miznú. Jeho žlté kvety kvitnú v apríli a máji. Na 2 - ročných konároch sa vyvíjajú plody krásnej tmavooranžovej farby. Majú priemer 5 až 6 mm a možno ich zberať od konca októbra do decembra. Sú plné vitamínov a antioxidantov a majú príjemnú kyslastú chuť, ktorá je veľmi oceňovaná v ovocných šťavách, džemoch a želé.Samička rakytníka Hergo má rada slnečné polohy a darí sa jej vo všetkých pôdach , aj chudobných, kamenistých. Najlepšie je vysádzať na jar, buď jednotlivo alebo do živého plota. A aby ste sa každý rok tešili z nového ovocia, nemalo by sa strihať.

Arónia ´ Viking ´ má čierne plody ktoré dozrievajú v septembri .Výška rastliny v dospelosti býva približne 1,5 - 2,5 m. Šírka rastliny sa pohybuje okolo 1 - 2 m. Habitus je viackmeň. Farba listu je zelená / oranžová. Farba kvetu je biela. Farba plodu je čierna. Vyžaduje slenčné stanovište, polotieň. Je odolný voči chorobám. Na pôdu a klímu je nenáročný, tzn. že rastie a plodí aj v horších podmienkach, odroda je samoopelivá. Pri arónií vystačí iba výchovný rez, pri kt. sa odstraňujú nízke vetvy a príliš husté výhonky.

Ficus carica ,,Gyoroki lapos"
- táto odroda odoláva teplotám mrazu do - 27° C v chránenom mieste
- prvé figy dávajú 2 pestované plodiny s dostatočným teplom: v polovici leta a začiatkom jesene
- je jedna z najodoľnejších odrôd odolných voči chladu
- plody sú veľké, s plochým vrcholom, veľkosťou 5x7 cm, s hmotnosťou do 100g a viac
- krycí tón pleti je fialový
- v ružovej šťavnatej dužine je veľká dutina
- chuť je sladká, príjemná
- jesenné plody fig sú nepravidelných hruškovitých tvarov, malých - 5 x4 cm, neprekračujú 70g, nemusia dozrieť v prostrednom prostredí v dôsledku skorého nástupu mrazov
- tenká šupka je svetlo zelená
- v plodoch druhej plodiny je jemné mäso červenohnedé, s vysokým obsahom cukrov a malou dutinou
- v záhrade vyberieme pre figovník teplejšie miesto, niekde v závetrí na južnej strane domu
- v zime ho aspoň čiastočne chránime, napríklad textíliou
- ak je veľmi suchá zima bez zrážok, mali by sme ho tri až štyrikrát poliať, aby nevyschol
- figovník sa pestuje v ťažšej ale priepustnej pôde bohatej na humus
- behom vegetácie figovník vyžaduje dostatočnú zálievku a to najmä pri tvorbe plodov
- prihnojujeme raz za 14 dní
- keď sa rozhodnete pestovať figovník v nádobe- nádoba by mala byť dostatočne veľká, pretože figovník má bohatý koreňový systém
- presadzujeme ju každý rok
- v zime rastlinu umiestnime v chladnej miestnosti s teplotou 6-8°C
- na jar, v polovici marca ju prenesieme do miestnosti s teplotou asi 16 °C a polievame častejšie, najlepšie odstátou vodou
- v apríli už rastlinu počas dňa môžeme vyložiť von a to na chránené miesto do polotieňa
- až po otužení ju umiestnime na slnečné miesto.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.