Ovocné stromy

Mrazuvzdorný pekanový orech 'Elliot' je kultivar z čeľade Juglandaceae (orechovité). Je hojne pestovaný na juhovýchode, najmä pre svoje lahodné jedlé orechy, ktoré sa objavujú v lete po nepatrnom kvitnutí, a pre svoju odolnosť voči chrastavitosti. 'Elliott' produkuje malé orechy v tvare slzy veľmi dobrej kvality.

Ichikikei Jiro je najodolnejší zo všetkých ázijských hurmi. Tento bohatý nosič s prezývkou „Itchy“ obsahuje ovocie bez jadierok, bez zvrásnení, ktoré nikdy nie je kyslé – je sladké, aj keď je natrhané ako jablko! Za 2-3 roky začína produkovať stredné až veľké oranžové plody. V dospelosti I dosahuje výšku a šírku 3,5-2,5m je považovaný za trpaslíka. Táto odroda dozrieva v septembri alebo októbri a je samoopelivá.Toto exotické ovocie sa v rôznych krajinách označuje ako churma, tomel či persimon. Rastie na ebenovníku, opadavom strome dorastajúcom vo svojeje domovine, v Ázii, do výšky desať metrov. V našich záhradách sa z praktických dôvodov odporúča pestovať nižšie tvary.

Hurmikaki ´Tipo´- Ebenovník Rajčiakový ´Tipo´ plodí veľké plody pravidelného guľatého tvaru. Dužina je oranžová, sladká a chuťou pripomína marhuľu. Šupka má žltooranžovú farbu. Plody dozrievajú koncom októbra.Ebenovník rajčiakový (Diospyros kaki) je opadavý strom, ktorý pochádza z Číny. Je mrazuvzdorný do -20 st. C. Kvitne až v júni nenápanými kvetmi. Plod je veľká bobule, podobná rajčiaku. V plnej zrelosti je oranžová až červená.

Granátové jablko 'Hicaz' -odroda pochádzajúca z Turecka s jemne zaoblenými červenožltými plodmi. Dužina je sýtočervená, sladká a veľmi šťavnatá. Dožíva sa vysokého veku, aj niekoľko storočí. Vo vinohradníckych oblastiach odporúčame granátovník vysadiť do voľnej pôdy. Počas celej životnosti sa môže pestovať aj ako kontajnerová rastlina vo veľkom kvetináči.Znesie bez poškodenia mrazy až do -14°C, s pribúdajúcim vekom sú granátovníky mrazuvzdornejšie. Mladým rastlinám odporúčame poskytnúť zimnú ochranu, napríklad 8 - 10 cm vrstvu mulču, ktorý pomôže ochrániť korene počas zimy.

 Vďaka drobným sladkým plodom s chuťou pripomínajúcou hrozienka sa často označuje ako „Japonský hrozienkový strom“. Legendy navyše hovoria, že dužistopka kedysi dávno slúžila na zmiernenie opicy - a práve preto jej vo východnej Ázii bežne hovorí "strom opilcov".

Odroda 'O'Gosho' alebo 'Giant Fuyu' sa vyznačuje stredným vzrastom. Jeho zrelá výška môže dosiahnuť 7 metrov. Je to veľmi dobre mrazuvzdorná odroda, pretože je mrazuvzdorná do -18°C. Jeho kvitnutie je koncom mája - začiatkom júla. Rastie vyváženým a bohatým spôsobom. Jeho plody sú stredne veľké, s priemernou hmotnosťou 30 dkg.Plody sú mierne sploštené guľovité. Šupka dozrieva do tmavooranžovej, takmer červenej farby, po ktorej nasleduje mäso. Plody zostávajú na strome dlho, odroda dozrieva od októbra. Plody sa môžu konzumovať priamo zo stromu, pretože majú nízky obsah trieslovín, t. j. kyseliny trieslovej.

Mišpula japonská je subtropická drevina s veľkými kožovitými, v mladosti plstnatými listy, dlhými aj cez 30 cm. Pestuje sa v subtrópoch pre svoje plody – žlté malvice vynikajúcej osvěžujícíc chuti. Rastlina v domovine, ale aj u nás, dozrieva na jar – v apríli a máji. Rastlina je mrazuvdorná až do -16 ° C, listy do cca -12 ° C. Menej odolné sú kvety a plody, preto pestovanie vonku bez ochrany pre kvalitnú úrodu neprichádza do úvahy. Ak chceme rastlinu celoročne v krajine, musí byť cez zimu mierne temperovaná.

Rastlinu pestujeme ideálne v dostatočne veľkej nádobe s výživným substrátom. Od marca do októbra-novembra máme rastliny vonku na slnečnom teplom mieste, cez leto má rastlina veľmi vysoký odpar vody z listovej plochy, preto veľmi výdatne zalievame. Rastlina vonku veľmi dobre prospieva a rýchlo rastie. Možné je aj pestovanie v skleníku, kde je rast ešte rýchlejší.

V prvom a druhom roku hnojíme najmä dusíkatými hnojivami, koncom leta môžeme pridať draslík a akonáhle rastlina dorastie aspoň 150 – 200 cm, môžeme na hnojenie pridať hnojivá s väčším obsahom fosforu i vápnika, s mikro prvky (bór, molybdén, zinok, ..) pre podporu kvitnutia a plodenia. Vhodné sú aj organické hnojivá, primiešali do susbtrátu.

Hana Fuyu:  Stredne veľký, plochý, placičkovitý, tmavooranžovo sfarbený, medovo zrelý plod, pomaly rastúci, relatívne malý strom.Plody začínajú dozrievať na jeseň. Jeho veľké plody môžu dosiahnuť takmer pol kilogramu.

Ficus carica ,,Verdino"

• táto odroda odoláva teplotám mrazu do - 27° C v chránenom mieste
• prvé figy dávajú 2 pestované plodiny s dostatočným teplom: v polovici leta a začiatkom jesene
• je jedna z najodoľnejších odrôd odolných voči chladu
• plody sú veľké, s plochým vrcholom, veľkosťou 5x7 cm, s hmotnosťou do 100g a viac
• krycí tón pleti je zelenkastý až žltý
• v ružovej šťavnatej dužine je veľká dutina
• chuť je sladká, príjemná
• jesenné plody fig sú nepravidelných hruškovitých tvarov, malých - 5 x4 cm, neprekračujú 70g, nemusia dozrieť v prostrednom prostredí v dôsledku skorého nástupu mrazov
• tenká šupka je svetlo zelená
• v plodoch druhej plodiny je jemné mäso červenohnedé, s vysokým obsahom cukrov a malou dutinou
• v záhrade vyberieme pre figovník teplejšie miesto, niekde v závetrí na južnej strane domu
• v zime ho aspoň čiastočne chránime, napríklad textíliou
• ak je veľmi suchá zima bez zrážok, mali by sme ho tri až štyrikrát poliať, aby nevyschol
• figovník sa pestuje v ťažšej ale priepustnej pôde bohatej na humus
• behom vegetácie figovník vyžaduje dostatočnú zálievku a to najmä pri tvorbe plodov
• prihnojujeme raz za 14 dní
• keď sa rozhodnete pestovať figovník v nádobe- nádoba by mala byť dostatočne veľká, pretože figovník má bohatý koreňový systém
• presadzujeme ju každý rok
• v zime rastlinu umiestnime v chladnej miestnosti s teplotou 6-8°C
• na jar, v polovici marca ju prenesieme do miestnosti s teplotou asi 16 °C a polievame častejšie, najlepšie odstátou vodou
• v apríli už rastlinu počas dňa môžeme vyložiť von a to na chránené miesto do polotieňa
• až po otužení ju umiestnime na slnečné miesto.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.