Menej známe ovocie, Strana 2

Pekanový orech je teplomilný strom pochádzajúci zo Severnej Ameriky. Pestuje sa pre chutné, maslové orechy a môže sa dožiť aj viac než 100 rokov. V našich podmienkach sa dá pestovať, ale potrebuje vhodné miesto a trpezlivosť.

Ebenovník Rajčiakový ´Ragno´-Diospyros kaki "Ragno"- je samoopelivá odroda. Odroda známa svojou odolnosťou voči chladu, kompaktným tvarom nepresahujúcim 3 m.

Granátové jablko Salavatski je jednou z najžiadanejších odrôd! Veľmi veľké svetločervené plody s červenými lupeňmi a sladkou/kyslou šťavou. Veľmi mrazuvzdorné a veľmi produktívne.

Moruša (Morus nigra) Trnavská patrí medzi obľúbené odrody vďaka svojím veľkým čiernym plodom (3-5cm) .

Figovník -Ficus carica ´Melanzana´ pochádza z Talianska. Táto samoopelivá odroda vyniká mimoriadne dekoratívnymi listami tmavozelenej farby s krémovo zeleným žilovaním. Plodí stredne veľké fialové plody hruškovitého tvaru. Dužina je lahodnej sladkej chuti. Dorastá do výšky a šírky 2 m.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné figovníku nájsť slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Ficus carica 'Fekete' je stredne rastúca odroda figy so systémom vetvenia smerom nahor, výška dospelých jedincov je 2,5-3 metre. Rozľahlý, rýchlo rastúci ker alebo malý strom. Plody sú stredne veľké, šupka plodov je tenká a po dozretí má zvláštnu čiernu farbu, skutočná kuriozita. Chuť ovocia je sladká a šťavnatá.Figovník obyčajný rastie v teplých a miernych podnebných pásmach. Uprednostňuje vlhkú, dobre odvodnenú, mierne vápenatú pôdu s vysokým obsahom humusu a vyžaduje aspoň 8 hodín priameho slnečného svetla denne, najlepšie na záveternom stanovisku.Figovník obyčajný rastie v širokej škále pôd, od ľahkých pieskov až po bohaté, organické íly a ťažké íly, ak je tam dostatočná drenáž. Figovníku vyhovujú mierne vápenaté pôdy.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figovník Letenyei Sárga Órias je maďarská odroda, ktorá je obzvlášť atraktívna svojimi pôsobivými plodmi a listami pozoruhodnej veľkosti. Jeho rozložitý rast mu dodáva majestátny vzhľad, vďaka čomu je skutočným klenotom záhrady.Plody značnej veľkosti patria medzi najväčšie exempláre fíg. Ponúka pravidelnú a bohatú produkciu. Prvá úroda kvitnúcich fíg je približne koncom júla. Druhá úroda na jeseň prináša o niečo menšie, ale početnejšie plody, od začiatku septembra do polovice septembra.Plod je krátky, na báze mierne sploštený, s krátkym krčkom a stopkou. Jeho šupka je žiarivo žltá, takmer taká lesklá ako citrón. Dužina plodov je biela, stredne hustá a po dozretí lahodne sladká. Ak sa plody nechajú na strome ešte niekoľko dní, zosladnú a naplnia sa sladkým sirupom.Figovník Letenyei Sarga Orias je preto výnimočná odroda figovníka, odporúčaná pre všetkých milovníkov fíg, s ďalšou výhodou, že je menej cielená vtákmi a osami ako červené alebo fialové odrody.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Samosprašný Ficus carica Longue d'août je dvojrodý, takže plodí dvakrát do roka, prvýkrát v júli a druhýkrát od konca augusta do októbra. Vytváranie bohatej produkcie veľmi pretiahnutých plodov hruškovitého tvaru (asi 10 až 12 cm), s červenohnedou šupkou v dozretí a červenou dužinou. Veľmi šťavnaté a sladké figy chutia ako med. Môžete si ich čerstvé aj suché. Vynikajúco sa z nich robí džem.Mohutný ker vysoký 4 m pre rovnaké rozšírenie, figovník Longue d'août je nenáročný a akceptuje vhodný typ pôdy, od neutrálnej po vápencovú, kamenistú a dobre odvodnenú. Je veľmi odolný voči chorobám. Pre optimálne plodenie vyžaduje slnečné vystavenie. Pred obnovením vegetácie prerežte rastlinu, aby ste preriedili a ponechajte len najpevnejšie konáre.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Ficus carica ,,Gyoroki lapos"

• táto odroda odoláva teplotám mrazu do - 27° C v chránenom mieste
• prvé figy dávajú 2 pestované plodiny s dostatočným teplom: v polovici leta a začiatkom jesene
• je jedna z najodoľnejších odrôd odolných voči chladu
• plody sú veľké, s plochým vrcholom, veľkosťou 5x7 cm, s hmotnosťou do 100g a viac
• krycí tón pleti je  fialový
• v ružovej šťavnatej dužine je veľká dutina
• chuť je sladká, príjemná
• jesenné plody fig sú nepravidelných hruškovitých tvarov, malých - 5 x4 cm, neprekračujú 70g, nemusia dozrieť v prostrednom prostredí v dôsledku skorého nástupu mrazov
• tenká šupka je svetlo zelená
• v plodoch druhej plodiny je jemné mäso červenohnedé, s vysokým obsahom cukrov a malou dutinou
• v záhrade vyberieme pre figovník teplejšie miesto, niekde v závetrí na južnej strane domu
• v zime ho aspoň čiastočne chránime, napríklad textíliou
• ak je veľmi suchá zima bez zrážok, mali by sme ho tri až štyrikrát poliať, aby nevyschol
• figovník sa pestuje v ťažšej ale priepustnej pôde bohatej na humus
• behom vegetácie figovník vyžaduje dostatočnú zálievku a to najmä pri tvorbe plodov
• prihnojujeme raz za 14 dní
• keď sa rozhodnete pestovať figovník v nádobe- nádoba by mala byť dostatočne veľká, pretože figovník má bohatý koreňový systém
• presadzujeme ju každý rok
• v zime rastlinu umiestnime v chladnej miestnosti s teplotou 6-8°C
• na jar, v polovici marca ju prenesieme do miestnosti s teplotou asi 16 °C a polievame častejšie, najlepšie odstátou vodou
• v apríli už rastlinu počas dňa môžeme vyložiť von a to na chránené miesto do polotieňa
• až po otužení ju umiestnime na slnečné miesto.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Helen' je stredne rastúca odroda figy, z ktorej rastie rozľahlý ker. Konečná výška odrody je 2-3 metre. Jeho plody dozrievajú v niekoľkých vlnách od júla do októbra. Plody sú veľké, pretiahnuté, po dozretí sa sfarbujú do hnedožltej farby. Dužina je šťavnatá, jemná, obzvlášť lahodná a medovo sladká.Nároky na pôdu : Nie je náročná na pôdu, dobre rastie na bežnej záhradnej pôde, ale ideálna je pre ňu pôda s dobrou vodopriepustnosťou a bohatou na živiny.Nároky na svetlo a teplo : Rastlina s vysokými nárokmi na svetlo a teplo, preto ju vysádzajte na teplé, slnečné, ale pred vetrom chránené, južne orientované miesto pred ochranným živým plotom alebo múrom.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Potreba vody : Rastlina so strednou potrebou vody, zalievaná počas dlhších období sucha.

Plody tohto dvojdomého neopadavého kra alebo zákrpku u nás skôr pod názvom svätojánsky chlieb. Rohovník pochádza z Arabského polostrova a stredomorskej oblasti, odkiaľ sa rozšíril aj do iných subtropických a tropických oblastí. Má zložené, striedavé listy. Ružové kvety sú usporiadané do strapca. Plody sú asi 20 mm široké a až 0,3 m dlhé nepukavé struky, ktoré pri dozrievaní sa zafarbujú zo žlta na tmavohnedo až čierno. Struky obsahujú mnoho tmavohnedých lesklých semien. Dobre vyzreté a usušené plody sa buď konzumujú priamo, alebo sa priemyselne spracúvajú.Rohovník je typická vždyzelená drevina teplejších subtropických oblastí, preto vyžaduje miernu zimu, počas ktorej teplota neklesne hlboko pod bod mrazu. Vážne sa poškodzuje pri teplotách asi -7 °C a hynie pri teplotách od -10 do -15 °C. Dobre však znáša nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu a pretože je odolnejší proti nízkym teplotám ako citrusové dreviny, najlepšie by mu vyhovovala voľná pôda v interiéroch, v ktorých minimálne zimné teploty sú okolo 0 °C. Nie je veľmi náročný na pôdu a rastie aj na kamenistých neštruktúrnych pôdach, v ktorých by sa iným náročnejším rastlinám nedarilo.

Mrazuvzdorný banánovník ktorý pri troške starostlivosti prežije zimu v strednej Európe aj vysadený voľne v záhrade. Pochádza z južného Japonska, presnejšie z ostrova Ryúkjú, ktorý je najjužnejším z ostrovov japonského súostrovia. Pri dobrej starostlivosti dorastá do výšky aj viac ako 4 metre a v záhrade sa po viacerých rokoch stáva naozajstnou atrakciou, ktorá do nej vnáša nádych južanskej exotiky.

Banánovník vysadíme na teplé a chránené miesto v záhrade na priamom slnku alebo len v miernom polotieni. V období vegetácie na jar prihnojujeme hnojivami s obsahom dusíka, podporujúceho bujný rast, od leta zasa hnojivami s vyšším obsahom draslíka kvôli vyzretiu pletív a lepšej tolerancii mrazov. Na zimu je dôležité banánovník dobre prikryť hrubou vrstvou papiera, bublinkovej fólie alebo netkanej textílie a rovnako nahrubo nastlať aj koreňovú časť.

Pri riadnej ochrane proti mrazom nadzemná časť banánovníka prežije ale listy odumrú a na jar opäť vyžene listy zo stredu nadzemkov. Pri nezakrytí banánovníka na zimu odumiera aj nadzemná časť , pri správnom prezimovaní rastlina opäť na jar bujne vyháňa z podzemkov. Rastlina najkrajšie vynikne v kombinovaných záhonoch s inými trvalkami exotického vzhľadu.