Menej známe ovocie, Strana 2

Kiwi ´JENNY´veľkoplodá samoopelivá odroda kiwi. Obsahuje vysoké percento vitamínu C, vzácne bioflavonoidy, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú, betakarotén, vitamín E, ako aj množstvo minerálov a stopových prvkov.Aktinídia je vysokoodolná proti chorobám a škodcom. Ide o ekologické ovocie – keďže sa nemusí striekať, tak neobsahuje ani pesticídy.

Figovník Troiano je prastará odrôda pochádzajúca z neapolskej oblasti, kde bola do minulého storočia veľmi rozšírená, dnes už menej. Hovorí sa, že to bola jedna z prvých odrôd fíg, ktoré boli dovezené do Talianska niekoľko storočí pred naším letopočtom.. Plody fíg Troiano sú stredne veľké (priemerná hmotnosť 65/90 gramov) .Stromčeky je možné v teplejších oblastiach vysadiť do volnej pôdy, miesto by ale malo byť dobre chránené. Overená mrazuvzdornosť v krajine je -17°C, snesie ale aj ešte nižšiu teplotu. Vďaka stále teplejším zimám je možné u nás fígovníky pestovať ale aj v ďalších oblastiach. V mrazivejších zimách odmŕza, na jar ale znovu obráža. Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

 Ficus carica Bornholm's Diamond (alebo Bornholms Diamant). Ide o druh odvodený od odrody Bornholm, ktorý je jeden z mnohých klonov odrody Brown Turkey , čo je jeden z najotužilejších figovníkov vôbec. Pochádza so švédskeho ostrova Bornholm a vyznačuje sa zvýšenou znášanlivosťou voči vlhku. Táto vlastnosť je najmä v slovenských, často dosť mokrých zimách veľmi dôležitá.Plody sú veľké, s hmotnosťou 50 až 60 g, na povrchu sfarbené do zeleno-červeno-hneda, dužina je svetločervená, aromatická a sladká. Prvá vlna plodov dozrieva v polovici júla a druhá v polovici augusta. Odolnosť voči mrazu je do -18°C.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Ficus carica Early Violet alebo Violette de Bordeaux je trpasličí odroda fíg, ktorá prináša stredné plody s červenou dužinou. Bordeaux je skvelý na pestovanie v kontajneroch.Nároky na pôdu : Nie je náročná na pôdu, dobre rastie na bežnej záhradnej pôde, ale ideálna je pre ňu pôda s dobrou vodopriepustnosťou a bohatou na živiny.Nároky na svetlo a teplo : Rastlina s vysokými nárokmi na svetlo a teplo, preto ju vysádzajte na teplé, slnečné, ale pred vetrom chránené, južne orientované miesto pred ochranným živým plotom alebo múrom.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Ficus carica 'Brogiotto Bianco'  3-4 metre vysoký a široký, rozložitý, pomerne rýchlo rastúci , rozľahlý opadavý strom. Dobre priepustná, výživná pôda, slnečné, chránené, teplé miesto. Samooplodnený. Dozrieva v niekoľkých vlnách od júla do novembra, je to medovo sladká odroda s veľkými očkami a červenou dužinou vo vnútri.Jeho chutné a krásne ovocie je považované za 'kráľa fíg'! Potrebuje plné slnko a voľne priepustnú pôdu a taktiež výborne toleruje chladné zimy.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Issai je samoopelivá odroda takzvaného mini-kiwi, čo znamená, že nepotrebujete samčiu a samičie rastlinu, stačí jedna.Nazýva sa aj drobnoplodé kiwi. 

Plody tohto dvojdomého neopadavého kra alebo zákrpku u nás skôr pod názvom svätojánsky chlieb. Rohovník pochádza z Arabského polostrova a stredomorskej oblasti, odkiaľ sa rozšíril aj do iných subtropických a tropických oblastí. Má zložené, striedavé listy. Ružové kvety sú usporiadané do strapca. Plody sú asi 20 mm široké a až 0,3 m dlhé nepukavé struky, ktoré pri dozrievaní sa zafarbujú zo žlta na tmavohnedo až čierno. Struky obsahujú mnoho tmavohnedých lesklých semien. Dobre vyzreté a usušené plody sa buď konzumujú priamo, alebo sa priemyselne spracúvajú.Rohovník je typická vždyzelená drevina teplejších subtropických oblastí, preto vyžaduje miernu zimu, počas ktorej teplota neklesne hlboko pod bod mrazu. Vážne sa poškodzuje pri teplotách asi -7 °C a hynie pri teplotách od -10 do -15 °C. Dobre však znáša nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu a pretože je odolnejší proti nízkym teplotám ako citrusové dreviny, najlepšie by mu vyhovovala voľná pôda v interiéroch, v ktorých minimálne zimné teploty sú okolo 0 °C. Nie je veľmi náročný na pôdu a rastie aj na kamenistých neštruktúrnych pôdach, v ktorých by sa iným náročnejším rastlinám nedarilo.

Mrazuvzdorný banánovník ktorý pri troške starostlivosti prežije zimu v strednej Európe aj vysadený voľne v záhrade. Pochádza z južného Japonska, presnejšie z ostrova Ryúkjú, ktorý je najjužnejším z ostrovov japonského súostrovia. Pri dobrej starostlivosti dorastá do výšky aj viac ako 4 metre a v záhrade sa po viacerých rokoch stáva naozajstnou atrakciou, ktorá do nej vnáša nádych južanskej exotiky.

Banánovník vysadíme na teplé a chránené miesto v záhrade na priamom slnku alebo len v miernom polotieni. V období vegetácie na jar prihnojujeme hnojivami s obsahom dusíka, podporujúceho bujný rast, od leta zasa hnojivami s vyšším obsahom draslíka kvôli vyzretiu pletív a lepšej tolerancii mrazov. Na zimu je dôležité banánovník dobre prikryť hrubou vrstvou papiera, bublinkovej fólie alebo netkanej textílie a rovnako nahrubo nastlať aj koreňovú časť.

Pri riadnej ochrane proti mrazom nadzemná časť banánovníka prežije ale listy odumrú a na jar opäť vyžene listy zo stredu nadzemkov. Pri nezakrytí banánovníka na zimu odumiera aj nadzemná časť , pri správnom prezimovaní rastlina opäť na jar bujne vyháňa z podzemkov. Rastlina najkrajšie vynikne v kombinovaných záhonoch s inými trvalkami exotického vzhľadu.

Veľmi odolná, nenáročná a produktívna odroda pôvodom z Ameriky. Jediná figa o ktorej sa dá povedať, že sa jej darí dobre aj na chladnom a tienistom stanovisku. Vhodná na čerstvý konzum aj na výrobu džemu a sušenie.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Mrazuvzdorný banánovník ktorý pochádza z Číny,kde rastie vo výške až 2500 m.n.m.Tento druh je známy najma kvetom,pripomína kvet lotosu.Údajne sa jedná o najmrazuvzornejší zo všetkých druhov.

Banánovník vysadíme na teplé a chránené miesto v záhrade na priamom slnku alebo len v miernom polotieni. V období vegetácie na jar prihnojujeme hnojivami s obsahom dusíka, podporujúceho bujný rast, od leta zasa hnojivami s vyšším obsahom draslíka kvôli vyzretiu pletív a lepšej tolerancii mrazov. Na zimu je dôležité banánovník dobre prikryť hrubou vrstvou papiera, bublinkovej fólie alebo netkanej textílie a rovnako nahrubo nastlať aj koreňovú časť.

Pri riadnej ochrane proti mrazom nadzemná časť banánovníka prežije ale listy odumrú a na jar opäť vyžene listy zo stredu nadzemkov. Pri nezakrytí banánovníka na zimu odumiera aj nadzemná časť , pri správnom prezimovaní rastlina opäť na jar bujne vyháňa z podzemkov. Rastlina najkrajšie vynikne v kombinovaných záhonoch s inými trvalkami exotického vzhľadu.

Figovník ´BROGIOTTO NERO´ tvar plodu je veľký, cibuľovitý. Dorastá do výšky 2-3 m. Plody dozrievajú na konci augusta až začiatkom septembra. Farba plodu je červenohnedá až fialovo čierna. Dužina je veľmi sladká, tmavá. Mrazuvzdorná odroda do – 16 °C.Plody sú zrelé vtedy, ak idú ľahko odtrhnúť zo stromu, nevylučujú mlieko (= latex – je prítomný v celej rastline a môže spôsobiť podráždenie očí alebo pier). Listy sú nápadne laločnaté, veľké, zaujímavo tuhé.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné nájsť mu slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Mladšie rastliny dokážu odolávať teplotám do – 15° C, viacročné do -20 ° C a pri zakrytí konárov textíliou, fóliou či polystyrénom v období najhorších mrazov môžete jeho odolnosť prehĺbiť a dokonca zachovať vrcholové púčiky živé. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti vyženie na jar nové výhony, na ktorých stihne ten istý rok plodiť.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.