Menej známe ovocie

 Ruské granátové jablko dokáže odolať teplotám až -10 až -20 stupňov. Vďaka tomu je vhodné pre oblasti s chladnejším podnebím. Plody ruského granátového jablka sú podobné iným odrodám granátových jabĺk. Má okrúhly tvar s hrubou, kožovitou šupkou, ktorá môže mať žltozelenú až červenohnedú farbu. Plod obsahuje šťavnaté, rubínovo červené semená, ktoré majú sladkú a kyslastú chuť.

Samosprašný Ficus carica Longue d'août je dvojrodý, takže plodí dvakrát do roka, prvýkrát v júli a druhýkrát od konca augusta do októbra. Vytváranie bohatej produkcie veľmi pretiahnutých plodov hruškovitého tvaru (asi 10 až 12 cm), s červenohnedou šupkou v dozretí a červenou dužinou. Veľmi šťavnaté a sladké figy chutia ako med. Môžete si ich čerstvé aj suché. Vynikajúco sa z nich robí džem.Mohutný ker vysoký 4 m pre rovnaké rozšírenie, figovník Longue d'août je nenáročný a akceptuje vhodný typ pôdy, od neutrálnej po vápencovú, kamenistú a dobre odvodnenú. Je veľmi odolný voči chorobám. Pre optimálne plodenie vyžaduje slnečné vystavenie. Pred obnovením vegetácie prerežte rastlinu, aby ste preriedili a ponechajte len najpevnejšie konáre.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Granátové jablko -Punica granatum ´Kazake´-Ruská selekcia, ktorá sa radí medzi najodolnejšie granátové jablká testované v USA voči chladu. Kazake produkuje obrovské úrody svetlejších plodov s tmavými lupienkami, ktoré majú veľmi vysoký obsah šťavy.

Moruša Sisisphus Everbearing Bombyx je veľkoplodá spoľahlivo plodiaca odroda pochádzajúca pravdepodobne z Pakistanu alebo Indie.Plody sú podlhovasté, veľmi veľké 3 - 5 cm temne fialové až čierne, veľmi sladké.

Moruša  čierna Shin-Tso je ker alebo nízky strom do 2m so širokou korunou, preto je vhodná do malých záhrad, na terasy, balkóny.

Figovník -Ficus carica ´Melanzana´ pochádza z Talianska. Táto samoopelivá odroda vyniká mimoriadne dekoratívnymi listami tmavozelenej farby s krémovo zeleným žilovaním. Plodí stredne veľké fialové plody hruškovitého tvaru. Dužina je lahodnej sladkej chuti. Dorastá do výšky a šírky 2 m.Pôdu potrebuje mierne vápenatú, s ílovitú zložkou a bohatú na humus. Pre pestovanie v záhrade je potrebné figovníku nájsť slnečné miesto pri južnej stene, kde bude chránený a dostane sa mu viac tepla pre skoršie rodenie plodov.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Figa zlatá medová (Ficus carica Golden honey)  má stredne veľké, sploštené plody hruškovitého tvaru. Šupka jeho plodov je veľmi krásna žltá a dužina je medovo sladká. Zvyčajne dozrieva v dvoch vlnách od júla do októbra. Je výborný na čerstvú spotrebu, ako aj na džem, víno a sušenie. Dobrá zimná odolnosť.Figa môže dorásť do výšky 3-4 m a má rozložitú, voľnú korunu. Jeho listy sú veľké, vavrínové, päťlaločné. Jej kvet je zvláštny, tzv kalichové súkvetie, ktoré sa najviac podobá púčiku veľkosti vlašského orecha. Stáva sa dužinatým a dozrieva na 5-8 cm priemer, zelené, hnedasté, žlté alebo fialové, červenkasté, žltkasté plody zvnútra.Stredomorská rastlina, ktorá by mala byť vysadená na teplom, slnečnom mieste chránenom pred vetrom, pred múrmi orientovanými na juh. V zime pri silnom chlade (pod -15 stupňov Celzia) môžu jeho konáre zmrznúť, no na jar sa vždy obnovuje zo stonky.Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.

Mrazuvzdorný banánovník ktorý pri troške starostlivosti prežije zimu v strednej Európe aj vysadený voľne v záhrade. Pochádza z južného Japonska, presnejšie z ostrova Ryúkjú, ktorý je najjužnejším z ostrovov japonského súostrovia. Pri dobrej starostlivosti dorastá do výšky aj viac ako 4 metre a v záhrade sa po viacerých rokoch stáva naozajstnou atrakciou, ktorá do nej vnáša nádych južanskej exotiky.

Banánovník vysadíme na teplé a chránené miesto v záhrade na priamom slnku alebo len v miernom polotieni. V období vegetácie na jar prihnojujeme hnojivami s obsahom dusíka, podporujúceho bujný rast, od leta zasa hnojivami s vyšším obsahom draslíka kvôli vyzretiu pletív a lepšej tolerancii mrazov. Na zimu je dôležité banánovník dobre prikryť hrubou vrstvou papiera, bublinkovej fólie alebo netkanej textílie a rovnako nahrubo nastlať aj koreňovú časť.

Pri riadnej ochrane proti mrazom nadzemná časť banánovníka prežije ale listy odumrú a na jar opäť vyžene listy zo stredu nadzemkov. Pri nezakrytí banánovníka na zimu odumiera aj nadzemná časť , pri správnom prezimovaní rastlina opäť na jar bujne vyháňa z podzemkov. Rastlina najkrajšie vynikne v kombinovaných záhonoch s inými trvalkami exotického vzhľadu.

Rakytník ´Friesdorfer orange´ je stredne veľký ker s voľnou nepravidelnou štruktúrou.Ide o samoopelivú odrodu, preto sa vyznačuje veľmi bohatou úrodnosťou. Plody tohto kríka sú malé, sýto oranžové bobuľky, ktoré sú veľmi šťavnaté, chutné a plné vitamínov. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C. Má veľké tmavo zelené listy, zo spodnej strany strieborné. Kvitne ešte pred olistením a to od marca do apríla samčími a samičími kvetmi. Plody dozrievajú od septembra do októbra. Plody má stredne veľké, guľaté až oválne, sýto oranžové. Z jedného kra sa dá nazbierať až 8-10 kg. plodov.

Ficus carica 'Turca'  - jedna z najrozšírenejších odrôd v Stredomorí. Plody má veľké, svetlé až tmavo fialové farby. Dužina je červenkastá, až červená, sladké, vynikajúcej chuti. Dozrieva v priebehu septembra až októbra. Rastlina tvorí opadavý ker alebo strom, rast je skôr energický, dosahuje do výšky 5m.Figovník môžeme pestovať vo voľnej pôde, alebo v dostatočne veľkej pestovateľskej nádobe. Pri pestovaní v kvetináči však nedosiahneme tak veľkú úrodu, ako pri pestovaní vo voľnej pôde.Ideálnym stanoviskom sú chránené miesta, napríklad na južnej strane domu. Figovník sa bez problémov vyrovná aj so slnečným úpalom. Figy vo všeobecnosti zvládajú pokles teplôt do -15 -17°C . Plody sú partenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov bez toho, aby sa vytvorili kvety. Sú jedlé celé aj s krátkou stopkou, zasýtia aj uhasia smäd.